ČESKÝ STRAKATÝ PES

Číslo štandardu: české národné plemeno neuznané FCI; plemennú knihu vedie ČMKU, Česká republika

Názov plemena: Český strakatý pes

Krajina pôvodu: Česká republika

Dátum publikácie pôvodného štandardu: 1.1.1994 (František Horák)

Použitie: spoločenský pes

Klasifikácia FCI: skupina IX – spoločenské plemená, sekcia 10 – Kromforlender

Stručný historický prehľad: Plemeno bolo vyšľachtené v 50. rokoch 20. storočia pánom Františkom Horákom pre laboratórne účely. Cieľom šľachtenia bol jednotný ráz psa s dôrazom na kľudnú, miernu povahu, vysokú plodnosť, nenáročného na opateru, s vhodnou telesnou stavbou, veľkosťou a osrstením. Východzí pár zvierat bol neznámeho pôvodu – fena podobná nemeckému ovčiakovi a pes podobný hladkosrstému foxteriérovi. K ich potomkom bol v tretej generácii prikrížený nemecký krátkosrstý stavač. V roku 1960 bolo plemeno pod názvom Horákov laboratórny pes oficiálne zaregistrované. V 80. rokoch 20. storočia prestalo byť využívané na výskum a pod názvom český strakatý pes boli zvyšné zvieratá odovzdané chovateľskej verejnosti. Nasledoval útlm chovu a kvôli nedostatku chovných zvierat a vysokej vzájomnej príbuznosti bolo postupne do chovu využitých niekoľko jedincov neznámeho pôvodu s odpovedajúcim exteriérom a jeden malý münsterlandský stavač.

Celkový vzhľad: Stredne veľký trojfarebný strakatý pes s harmonickou a nie príliš ťažkou stavbou tela, vyvážených proporcií, mierne obdĺžnikového rámca s klopenými ušami, pevnej konštitúcie, bez známok lymfatičnosti alebo hrubosti.

Dôležité proporcie: Index formátu tela : dĺžka trupu tvorí 110 – 120 % výšky v kohútiku

Index výšky: hĺbka hrudníku tvorí 50% výšky v kohútiku

Index dĺžky hlavy: dĺžka hlavy tvorí 40% kohútikovej výšky

Chovanie a povaha: Priateľský k ľuďom aj zvieratám, aktívny, vytrvalý, všestranný športový a spoločenský pes. Bystro sleduje okolie, dobrý strážca, nie však agresívny.

Hlava: Ľahká, suchá, mierne klinovitá sa nevýrazným stopom. Dĺžka hlavy odpovedá 2/5 kohútikovej výšky. Mozgovňa plochá, ňufáková partia rovnako dlhá ako mozgovňa. Chrbát nosa je rovný. Ňufáková partia nepôsobí ako zašpicatená, pysky tesne priliehajú k čeľusti. Nosná špongia pri čierno-žlto-bielych jedincoch je čierna, pri hnedo-žlto-bielych je hnedá, vždy dobre pigmentovaná, ľahko vystupujúca pred predný okraj pyskov. Koža na hlave jemná, bez vrások, krátko osrstená aj pri dlhosrstých jedincoch. Hlava by mala na prvý pohľad zodpovedať pohlaviu jedinca – u feny jemnejšia, u psa robustnejšia.

Čeľuste/chrup: Skus pravidelný nožnicový, v obidvoch čeľustiach musí byť po šesť rezákoch a dvoch špičiakoch. Zuby sú silné, dobre vyvinuté, postavené kolmo v čeľustiach. Pre plemeno je charakteristické chýbanie niektorých premolárov a molárov, čo sa však nepokladá za vylučujúcu vadu. Plnochruposť je ale prednosťou.

Oči: Tmavohnedé pri čierno-žlto-bielych jedincoch, svetlejšie pri hnedo-žlto-bielych jedincoch, tvar je mandľový, nie sú vypúlené, viečka sú priliehajúce. Ťažké viečka sú vadné.

Uši: Dopredu klopené v tvare V, priliehajúce tesne ku spánkom a pomerne malé, natiahnuté dosahujú svojou špičkou k ústnemu kútiku. Ohyb ucha je tesne nad úrovňou temena hlavy.

Krk: Neveľmi dlhý, šikmo nesený, zužujúci sa smerom k hlave, primerane silný, s volnejšou kožou na hrdle, ktorá však nesmie tvoriť výrazný lalok.

Chrbát: Rovný, pevný s vyjadreným kohútikom, smerom dozadu sa mierne zvažujúci.

Bedrá: Skôr dlhšie, rovné.

Zadok: Rovný, mierne sa zvažujúci, nie prestavaný.

Hrudník: Dobre vytvorený, ale nie prehnane hlboký, priestorný, nie však sudovitý. Pri pohľade zhora sa hrudník mierne zužuje smerom dozadu. Hĺbka hrudníka je väčšia ako jeho šírka. Vzdialenosť od lakťa ku kohútiku je rovnaká, ako vzdialenosť od zeme po lakeť.

Spodná línia a brucho: Dolný okraj hrudníka dosahuje k laketným kĺbom. Brucho je pevné, vtiahnuté.

Chvost: Nie veľ mi vysoko nasadený, zužujúci sa do špice. Natiahnutý dosahuje najmenej k pätnému kĺbu. Nesený je v tvare šable i nad úrovňou chrbta, zatočenie nad chrbtom je povolené, zatočenie do strany nie je žiadúce. Osrstenie chvosta zodpovedá celkovému typu osrstenia jedinca.

Hrudné končatiny: Dobre zauhlené paralelné, stredne silné kosti. Lakte smerujú rovno dozadu, priliehajú k telu, nie sú vbočené ani vybočené. Predlaktie je pri pohľade z ktorejkoľvek strany rovné, s dobre vyvinutým suchým svalstvom.

Panvové končatiny: Paralelné, dobre zauhlené so stredne silnou kostrou, s primeraným svalstvom. Pri pohľade zozadu sú rovné. Priehlavok je pevný.

Labky: Nie veľmi veľké, skôr mačacie s dobre vyklenutými prstami a silnými pazúrmi. Pigmentácia pazúrov nie je podmienkou.

Pohyb: Čulý, priestranný, plynulý, elegantný. Veľmi výdatný a vytrvalý. Prirodzeným pohybom je nízky klus s diagonálnym posunom končatín pri zachovaní nemennej línie chrbta. Chod je ľahký, pružný a priestranný.

Osrstenie: Sú dve varianty srsti : krátka a dlhá. Krátka srsť je poschodová, s podsadou viditeľnou predovšetkým v zime. Na spodnej strane krku, zadnej strane stehien a spodku chvosta je srsť mierne dlhšia, avšak priľahlá, rovnako ako po celom tele. Dlhá srsť je len veľmi málo zvlnená, rovnako s podsadou, splývajúca. Kratšia je na hlave a prednej strane končatín, naopak výrazne dlhšia je okolo uší, na krku tvorí mierny golier, na prsiach, hrudníku a bruchu splýva. Na hrudných končatinách tvorí zástavy, na panvových nohavice. Rovnako je vyvinutá zástava na chvoste. Žiadnej z uvedených variant nie je dávaná prednosť, obidve sú rovnocenné. Tzv. prechodný typ srsti – výskyt výrazne dlhšej srsti na zadnej strane stehien a dlhšej odstávajúcej srsti na spodnej strane chvosta pri niektorých inak krátkosrstých jedincoch nie je dôvodom k penalizácii.

Sfarbenie: Vždy trikolórne, vyskytujú sa dva základné typy sfarbenia: čiernožltobiele a hnedožltobiele. Čiernožltobiely jedinec má čierny nos, tmavé oko, hnedožltobiely má pečeňový nos a svetlejšie oko. Žiadnej z týchto dvoch variant nie je dávaná prednosť, obidve sú rovnocenné.

Základné sfarbenie je tmavé (čierne/hnedé) so žltými znakmi, vždy v kombinácii s bielou. Ideálny pomer medzi pigmentovanou a nepigmentovanou plochou tela je 1:1. Biele plochy musia byť bodkované v oblasti žltej farby žlto, v oblasti čiernej /hnedej farby čierno/hnedo. Veľkosť alebo hustota bodiek nie je rozhodujúca, ale bodkované plochy by nemali vytvárať dojem melírovaného sfarbenia (roan).

Kohútiková výška: Psy : 45 – 53 cm, Suky : 43 – 51 cm

Vady: Každú odchýlku od vyššie uvedených bodov je nutné považovať za chybu, ktorej posúdenie by malo byť v presnom pomere ku stupni odchýlky.

Penalizované by mali byť najmä tieto vady: Zlý telesný formát, strmý, zbiehavý alebo rozbiehavý postoj, klenuté bedrá, prestavaný zadok, nedostatočne priestorné chody, nedostatočné osvalenie, nadváha, nevyjadrený pohlavný výraz, výrazný lalok na krku. Nedostatočná sýtosť pigmentácie, chýbajúca žltá kresba na hlave, hlava celkom čierna, svetlé oko, nesprávne nesené alebo tvarované ucho, klabonos, zub(y) naviac, mierne nepravidelný skus, kliešťový skus. Príliš krátka srsť, chýbajúca podsada, kučeravá alebo odstávajúca srsť.

Vylučujúce vady: Akékoľvek odchýlky od štandardu ; najmä vady plemenného typu, predkus, podkus, výrazne nepravidelný skus, chýbajúci rezák(y) alebo 3pičiak(y) , odchýlka viac ako 2 cm pod alebo nad dané rozmedzie kohútikovej výšky, absencia trojfarebného sfarbenia, hrubá srsť s fúzom, kryptorchizmus, bojazlivosť, agresivita, zalomenie alebo iná deformácia chvosta.

Poznámka: Psy musia vykazovať dve zjavne vyvinuté varlatá, ktoré sú úplne zostúpené v miešku. Zvieratá, ktoré zjavne vykazujú fyzické či psychické abnormality, musia byť diskvalifikované.