SAARLOOSKÝ OVČIAK

311 – Saarloosov vlčiak – Saarlooswolfhond

Pôvod: Holandsko

Použitie: Saarloos nebol vyšľachtený pre konkrétne využitie, má vlastnosti, ktoré mu umožňujú byť verným a spoľahlivým spoločenským a domácim psom.

Klasifikácia: skupina 1 ovčiarske a pastierske psy (okrem švajčiarskych); 1. sekcia ovčiarske psy, bez pracovnej skúšky

Dátum publikovania platného štandardu: 22. 1. 1999

Krátky prehľad histórie: Leendert Saarloos (1884 – 1969) miloval prírodu a psy. Domnieval sa však, že psy sú príliš poľudštené a zamýšľal, ako milovník nemeckého ovčiaka, vrátiť tomuto plemenu tie prirodzené vlastnosti, ktoré by z neho urobili lepšieho pracovného psa. Preto zkrížil nemeckého ovčiaka Gerarda von Fransenum, jedinca klasického pruského typu, s vlčicou Fleuri, ktorá pochádzala zo sibírskeho kmeňa európskeho typu (1932). Spätné kríženia na otca vytvorili základnú populáciu jedincov so štvrtinou vlčej krvi. V priebehu nasledujúcej experimentálnej fázy vzniklo vďaka prísnej selekcii plemeno, „európsky vlčiak“. Keďže vybrané jedince veľmi dobre slúžili ako vodiace psy pre nevidiacich, zdalo sa, že je plemeno vhodné na túto prácu. V dôsledku zvýšenia podielu vlčej krvi sa po čase znižovalo pracovné dedičstvo pôvodného otca Gerarda a ukázalo sa, že toto plemeno všeobecne nie je pracovné a nie je teda vhodné ani ako vodiaci pes. Dedičstvo Leenderta Saarloosa, ktoré nebolo pracovným plemenom, bolo však plemenom s prírodnými vlastnosťami. Roku 1975 bolo uznané ako samostatné plemeno. Z úcty k jeho zakladateľovi bolo nazvané Saarloosov vlčiak. Odvtedy sa „Holandský spolok saarloosovho vlčiaka“ stará o záujmy plemena, a to aj vydaním tohto nového štandardu.

Celkový vzhľad: Saarloos je mocne stavaný pes, ktorého vzhľad (stavba tela, pohyb a osrstenie) pripomína vlka. Je harmonicky stavaný, má pomerne dlhé končatiny bez toho, aby vyzeral dlhonohý. Druhotné pohlavné znaky psov i sučiek sú výrazné.

Dôležité proporcie: Saarloos je dlhší ako vysoký. Papuľa a temeno majú pomer dĺžky 1:1.

Povaha a správanie: živý pes prekypujúci energiou, má hrdú a nezávislú povahu. Poslúcha iba z vlastnej vôle, nepodriaďuje sa. Voči vlastnému pánovi je prítulný a nanajvýš spoľahlivý. Voči cudzím je rezervovaný, do istej miery nedôverčivý. Rezervovanosť a vlku podobný sklon utiecť v nových situáciach sú pre plemeno typické a mali by sa preto zachovať. Keď sa cudzí človek približuje k saarloosovi, mal by mať pochopenie pre jeho správanie, pre jeho zdržanlivosť a sklon utekať, vlastnosti, ktoré nesie vo svojom genetickom dedičstve. Násilný pokus o zblíženie zo strany cudzieho človeka môže viesť k tomu, že pud utiecť preváži. Znemožnenie úteku, napríklad tým, že je pes uviazaný na krátkom vodítku, môže viesť k tomu, že pes pôsobí bojazlivo.

Hlava: má pôsobiť ako vlčia a byť rozmermi v súlade s proporciami tela. Pri pohľade zvrchu a zboku vyzerá ako klin. Veľmi charakteristická je línia od papule k dobre vyvinutým jarmovým oblúkom. Spolu so správnym tvarom a posadením očí vytvára žiaduci vlčí vzhľad.

Temeno 

Lebka: je plochá a široká, nie však prehnane, čo by narúšalo typický klinový tvar. Výbežok medzitemennej kosti a očné jamky nesmú byť nápadné, nadočnicové oblúky majú plynule prechádzať do lebky.

Čelový sklon : prechod od mocnej papule do lebečnej časti vytvára mierny čelový sklon .

Tvárová časť

Ňucháč: dobre pigmentovaný, chrbát nosa rovný.

Pysky: dobre uzavreté.

Čeľuste, zuby: horná a spodná čeľusť sú dobre vyvinuté, so silným a úplným nožnicovým zhryzom, tesné kliešte sú prípustné. Horná čeľusť, v porovnaní s lebkou, nesmie pôsobiť hrubo: príliš mocná papuľa kazí typicky vlčí vzhľad. Spodná čeľusť nie je nápadná.

Oči: žiaduce sú žlté, mandľového tvaru, umiestnené trochu šikmo, nevystupujú, nie sú okrúhle, s dobre priliehavými viečkami. Výraz je pozorný, rezervovaný, ale nie bojazlivý. Oči sú typickým znakom plemena, ktoré podčiarkujú výzor vlka. Tento výzor vytvára jedine svetlé oko. Na farbu, tvar a uloženie treba preto klásť veľký dôraz. Pri starších jedincoch môže byť žltá farba oka tmavšia, ale pôvodný žltý nádych má zostať zachovaný. Hnedý nádych je menej žiaduci. Očné jamky prechádzajú plynule do lebky, príliš vyvinuté očné jamky, spolu s výraznými nadočnicovými oblúkmi a vyznačeným stopom sú nežiaduce.

Uši: stredne veľké, mäsité, trojuholníkové so zaoblenými špičkami, vnútorné strany sú osrstené. Uši sú nasadené vo výške očí. Sú veľmi pohyblivé a vyjadrujú náladu a emócie psa. Nežiaduce sú príliš špicaté a vysoko nasadené uši. Príliš široko nasadené uši kazia celkový typický vzhľad a sú preto menej žiaduce.

Krk: suchý a svalnatý, veľmi plynule prechádza do krku, aj línia od hrdla k hrudi je plynulá. Krk môže byť najmä pri zimnom osrstení porastený pekným golierom. Lalok je minimálny a nie je nápadný. Pre saarloosa je typické držanie hlavy pri uvoľnenom kluse, kedy hlava a krk tvoria temer vodorovnú líniu.

Trup: saarloos je dlhší ako vysoký.

Chrbát: rovný a silný

Rebrá: normálne klenuté.

Hrudník: plynulá línia hrudníka siaha najvyššie po lakte. Hruď a vzdialenosť medzi končatinami sú pri pohľade spredu pomerne široké. Príliš široké predhrudie nie je žiaduce, kazí totiž typickú siluetu klusáka. Silueta je skôr štíhla, pripomína vlka.

Spodná línia a brucho: napnutá, mierne vtiahnutá.

Chvost: v nasadení široký a bohato osrstený, siaha minimálne po päty. Zdá sa, že je trocha nižšie nasadený, čo je zvýraznené priehlbinou pri koreni chvosta. Chvost je nesený buď kosákovito alebo až takmer rovno. V afekte a pri kluse môže byť nesený vyššie.

Končatiny

Predok: končatiny sú rovné, svalnaté. Kosti sú v priereze oválne a nie príliš hrubé. Končatiny sú v pomere k telu skôr ľahšie.

Plecia: lopatky dostatočne široké a dlhé. S vertikálou tvoria uhol asi 30°, čo je normálne, nie však prehnané zauhlenie.

Ramená: rovnako dlhé ako lopatky. Zauhlenie medzi lopatkou a ramenom normálne, nie prehnané.

Lakte: dobre priliehajú, nie sú vtlačené. Následkom klenutia rebier a správneho uloženie pliec a ramien je odstup medzi prednými končatinami pomerne veľký.

Predné labky: zajačie labky, svalnaté a klenuté, s mocnými vankúšikmi. Spolu s mocnými kĺbami nadprstia a mierne šikmo postavenými nadprstiami umožňujú dobré pruženie pri pohybe. V postoji je prípustné mierne vybočenie labiek.

Zadné končatiny: normálne tvarované bedrá. Vďaka nízko nasadenému chvostu, čo je ešte zvýraznené priehlbinou pri koreni, však pôsobia šikmejšie. Zauhlenie zadných končatín je v súlade so zauhlením predných končatín. Typický ľahký pohyb závisí od správneho zauhlenia kolenného a pätového kĺbu. Aj najmenšia odchýlka znemožňuje tento typický spôsob pohybu. Keď pes stojí, môže mať mierny kravský postoj.

Stehná: normálnej dĺžky, s mohutným svalstvom.

Kolená: nie prehnane zauhlené.

Päty: zauhlenie nesmie byť prehnané. Kosti a svaly zaručujú optimálne odpruženie piat.

Podpätia: dostatočne dlhé, nie krátke, mierne šikmé.

Zadné labky: dobre vyvinuté a klenuté.

Pohyb: saarloos je typický vytrvalý klusák, ktorý svojím vlastným tempom dokáže pohodlne prekonávať veľké vzdialenosti. Jemu prirodzený spôsob pohybu ho takmer neunaví a pripomína pohyb vlka. Saarloos sa výrazne odlišuje od ostatných plemien veľmi špecifickým, ľahkým pohybom. Správny pohyb vo veľkej miere závisí od rôznych detailov stavby, najmä od korektného zauhlenia končatín. Pri uvoľnenom, plynulom kluse nesie saarloos hlavu a krk takmer vodorovne: pri takomto držaní vynikne postavenie očí a klinový tvar hlavy. Pri vytrvalom kluse, typickom pohybe pre toto plemeno, pes príliš nevykračuje, čo by spolu s prehnaným záberom narušilo ľahký, energeticky efektívny typ pohybu.

Osrstenie

Srsť: letná srsť je celkom iná ako zimná srsť. V zime prevažuje podsada, ktorá spolu s drsnou krycou srsťou vytvára dostatočný kožuch na celom tele a okolo krku vytvára výrazný golier. Pri letnom osrstení dominuje po celom tele krycia srsť. Teplotné rozdiely na jeseň a v zime môžu mať veľký vplyv na podsadu, ktorá však musí byť založená. Brucho, vnútorná strana stehien a miešok musia byť pokryté srsťou.

Sfarbenie

Farby sú:

– od svetlo až po tmavo tieňovanú diviačiu, tzv. vlkosivá
– od svetlo až po tmavo tieňovanú hnedú, tzv. bos hnedá (bos-les)
– od svetlokrémovej po bielu

Pigment nosa, očných viečok, pyskov a pazúrikov má byť pri vlkosivom a bielom saarloosovi čierny, pri hnedom a krémovom pečeňový. Srsť na spodnej strane tela, na vnútornej strane končatín a na zadnej strane „nohavíc“ je svetlá. Sivý aj hnedý saarloos majú na vonkajšej strane končatín tmavú srsť. Majú aj výraznú masku.

Veľkosť a hmotnosť: výška v kohútiku pri saarloosovi je rozdielna:

psy: od 65 do 75cm, sučky: od 60 do 70 cm. Malá odchýlka nahor je prípustná.

Chyby: každá odchýlka od uvedených bodov sa pokladá za chybu, ktorej posúdenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky.

Hlava:

– príliš okrúhle, vystupujúce oči,
– príliš výrazné očné jamky, pričom nadočnicové oblúky neprechádzajú plynule do lebky, čo sa často vyskytuje spolu s veľkým stopom a príliš okrúhlymi očami,
– príliš vysoko nasadené a/alebo špicaté uši,
– príliš nabok odstávajúce uši.

Trup:

– príliš hlboký, krátky.

Chvost:

– s krúžkom,
– nesený nad chrbtom.

Končatiny:

– príliš hrubá stavba kostí.

Srsť:

– nedostatočne výrazné farby sú menej žiaduce,
– tvorba čierneho sedla nesprávnym rozmiestneným tmavej srsti.

Vylučujúce chyby:

– akákoľvek forma agresivity,
– iné ako povolené farby.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.